Tiahuanaco (archeologická lokalita)
| Tiwanaku: Spiritual and Political Centre of the Tiwanaku Culture* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| |
| Tiahuanaco | |
| Štát |  Bolívia
|
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | iii, iv |
| Identifikačné č. | 567 |
| Región** | Latinská Amerika a Karibik |
| História zápisu | |
| Zápis | 2000 (24. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Tiahuanaco (iné názvy: Tiahuanacu, Tiawanacu, Tiwanacu, Tíwanaco, Tíwanacu, Tiawanaku, Tiwanaku, ďalšie názvy pozri v článku Tiawanacu) je archeologická lokalita a najvýznamnejšia historická pamiatka Bolívie, bývalé mesto v Andách. Leží na okraji plochého a širokého údolia Altiplana vo výške 3 850 m n. m., 20 km od jazera Titicaca a 72 km od La Paz.
Od roku 2000 je zaradená do zoznamu UNESCO
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa všetkých verzii andských legiend je Tiahuanaco označované ako miesto, kde veľký Viracocha po veľkej potope opäť zjavil a stvoril život. Tu bol predkom Inkov zverený zlatý prút, pomocou ktorého založili civilizáciu v Andách.
História a čas vzniku Tiahuanaca dodnes nie je objasnená. Z určitosťou sa vie iba to, že bolo vytvorené predinskou kultúrou. Najvýznamnejší prínos v objavovaní Tiahuanaca patrí Arthurovi Poznanskemu – staviteľovi z Európy, ktorý sa začiatkom 20. storočia z dôvodu výskumu Tiahuanaca presťahoval do Bolívie a tu zasvätil celý život odkrývaniu jeho tajomstiev. Jeho výskumy ho viedli k vytvoreniu najkontroverznejšej teórie času vzniku Tiahuanaca a to je obdobie 15 000 rokov pred Kr. K tomuto časovému obdobiu dospel po vyhodnotení pôvodnej astronomickej orientácie chrámu Kalasasaya a vzhľadom k jej astronomickej orientácii v súčasnosti. Na základe súčasných údajov zo satelitov upresnil tento dátum americký archeoastronóm Neil Steede približne na dobu 12 000 rokov. Tvrdením, že Tiahuanaco je najstarším mestom sveta, ktoré bolo vybudované pred potopou sveta si proti sebe obrátil väčšinu vedeckej archeologickej obce.
Od 16. storočia bolo Tiahuanaco systematicky likvidované. V rámci katolíckej zúrivej kampane, ktorej účelom bolo vyhladiť v Andách modlárstvo, bolo zničených veľké množstvo sôch. V tomto období vykopali hľadači pokladov hlboký kráter do vrcholu pyramídy Akapana. V 19. storočí si zo starobylých megalitov mesta urobili lom inžinieri pri stavbe železničného násypu. Kamenné bloky z Tiahuanaca sa bežne odvážali, rozbíjali a používali ako stavebný materiál až do začiatku 20. storočia a to aj na staveniskách tak vzdialených ako je La Paz. To čo z trosiek ostávalo odnášali dedinčania na stavbu svojich domčekov a jeho ruiny tiež vykrádali bezohľadní lovci kuriozít a lupiči, ktorí ukradli všetko, čo sa dalo speňažiť, a do toho, čo sa nedalo odniesť aspoň vyryli svoje iniciály. V snahe zachrániť niekoľko ostávajúcich sôch pred ďalším devastovaním nápismi a iným svojvoľným poškodzovaním, boli v 40. rokoch 20. storočia takmer všetky nedotknuté sochy odvezené do La Paz a umiestnené do akéhosi múzea pod holým nebom v blízkosti štadióna, vedľa najrušnejšej križovatky. Tieto sochy tam stoja aj v súčasnosti v zničenom prostredí veľkomesta. V Tiahuanacu ostali z pôvodných sôch iba tri: najväčšia umiestnená v interiéri múzea a dve v Chráme Kalasasaya ohradené ostnatým drôtom.
Tiahuanaco dnes
[upraviť | upraviť zdroj]Dnešné Tiahuanaco pozostáva zo štyroch hlavných prvkov a to: polopodzemného chrámu, Chrámu Kalasasaya, Pyramídy Akapana a Puma Punku (Levia brána), ktorá leží juhozápadne od hlavnej rozsiahlej lokality.
Chrám Kalasasaya je obdĺžniková ohradená plocha, od východu po západ meria 130 m a od severu po juh 120 m a je orientovaný k hlavným svetovým stranám. Steny postavené z červených pieskovcových megalitov obklopujú vyvýšenú plošinu, na ktorých sa nachádzajú dve tiahuanacké sochy. V severozápadnom rohu plošiny sa nachádza slávna Slnečná brána. Slnečná brána je 3 m vysoký, 4 m široký monolit z andezitu s hmotnosťou 10 ton, na ktorom je vyobrazený veľký Viracocha.
Pyramída Akapana je orientovaná rovnako ako Kalasasaya k hlavným svetovým stranám, je to archetypálna posvätná hora veľmi zložitého tvaru. Má pyramídový pôdorys s plochou väčšou ako 200 m², v podobe trojstupňovej pyramídy so základňou smerom k východu a vrcholom k západu. Z tohoto pôdorysu sa dvíha sedem stupňov do výšky 18 m.
Polozapustený chrám je vyhĺbená ohradená plocha, otvorená šíremu nebu s rozmermi 26-krát 28 m. Stoja v ňom dve stély, na jednej z nich je vytesaná postava fúzatého muža, ktorá nemá podobu domorodých Američanov. Obvodové steny sú lemované desiatkami podivných hláv s vyvalenými očami.
Puma Punku (Levia brána) pozostáva z prikrčenej stupňovitej pyramídy so základňou zhruba 60-krát 50 m, kde sa nachádza kamenný kváder, ktorého váha bola vypočítaná na 447 ton. Veľa ďalších kamenných kvádrov váži od 100 do 200 ton.
Hlavné lomy andezitu, z ktorých bolo Tiahuanaco postavené sa nachádzajú vo vzdialenosti 60 km a lomy z ktorých pochádza červený pieskovec sú vo vzdialenosti 15 km. Ďalšou záhadou najzreteľnejšou hlavne v Puma Punku je, že jednotlivé andezitové niekoľkotonové monolity boli spájané kovovými svorkami, ktoré boli vyrobené z neobvyklej zliatiny obsahujúcej 2,05 % arzénu, 95,15 % medi, 0,26 % železa, 0,84 % kremíku a 1,7 % niklu, pričom zdroj niklu sa nikde v Bolívii nenachádza.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tiahuanaco (archeologická lokalita)
